Sú to už viac ako dve dekády, čo sa Popradčanka Karin Jureková venuje téme násilia na ženách. Najprv ako členka materského centra Bambino a ostatných 12 rokov so svojimi kolegyňami z občianskeho združenia Progresfem, ktoré založila. Dnes je z neho etablovaná organizácia s odbornými spoluprácami naprieč Slovenskom. Pomáha desiatkam žien zo širokého okolia Popradu – od Starej Ľubovne až po Rožňavu.
„Materské centrum bolo na sídlisku, mali sme bezprostredný kontakt priamo ,s ulicou‘, prichádzali ľudia s problémami, ktoré nám zverovali, a postupne sa to nabaľovalo,“ hovorí Karin o začiatkoch svojej poradenskej činnosti, ktorá bola základom pre vznik Progresfemu. Túžba pomôcť ženám, ktoré sa nemali na koho obrátiť, ju motivovala zahĺbiť sa do problematiky. V tom čase bola téma domáceho násilia tabu. „Obklopila som sa správnymi ľuďmi, ktorí sa tejto téme venovali, nadviazala som kontakt s organizáciami po celkom Slovensku, vďaka čomu som mala možnosť absolvovať s nimi vzdelávanie a osobné rozhovory.“
Široká sieť podpory
Ako uvádza Karinina kolegyňa, špecializovaná sociálna pracovníčka Mária Šimková, so ženami zažívajúcimi násilie treba pracovať v najrôznejších oblastiach, podľa toho, akú situáciu potrebujú riešiť. Preto Progresfem poskytuje nielen sociálne poradenstvo, ale aj psychologické, ekonomické či právne.
Mesačne ich osloví 5 až 7 nových klientok a s vyše tridsiatimi pracujú pravidelne. Ženy poradňu kontaktujú v prvom kroku telefonicky. Niekedy ide len o jednorazovú konzultáciu, inokedy o žiadosť systematicky riešiť ťažké životné rozpoloženie: „Prvým krokom je identifikovať násilie, aké žena zažíva. Na stretnutí s klientkou zisťujeme, aké má potreby a pracujeme len na základe toho, čo ona sama chce,“ vysvetľuje Mária.
Ako podotýka Karin, pre riešenie rôznorodých situácií žien je často potrebné zapojiť viaceré zložky, napríklad prokuratúru, sociálnu kuratelu, advokáta, samosprávu, krízové centrá či ďalšie. Tým, že popradské poradenské centrum spolupracuje so všetkými potrebnými inštitúciami, ženy dokážu nachádzať pomoc veľmi efektívne.
Ženy týrajú partneri a dokonca aj deti
Najčastejšie prichádzajú s fyzickými prejavmi násilia, teda že partner ženu napáda či bije. No čoraz viac sa vyskytujú aj iné formy násilia, ako sú ponižovanie, manipulácia, vydieranie, neprimeraná kontrola ženy, jej sociálna izolácia, nútenie žiť vo finančnej závislosti od partnera, zastrašovanie či sexuálne zneužívanie. Narastajú tiež prípady, keď týranie prichádza zo strany dieťaťa. „Stáva sa to tak pri neplnoletých, ako aj pri plnoletých deťoch. Napríklad keď sa syn po rozpade manželstva kvôli násiliu vráti bývať k matke, ktorú potom vystavuje rovnakým praktikám,“ opisuje Mária.
Za násilím nemusí byť alkohol
A aké ženy sa obracajú o pomoc najčastejšie? Mária spresňuje: „Všetci si predstavujú, ak to preženiem, ženu, ktorá sa o seba nestará, nechodí do práce, pije a podobne. Úplný opak je pravdou, pracujeme so stredoškolsky i vysokoškolsky vzdelanými klientkami. A naopak, ženy zo sociálne slabších vrstiev nevyhľadávajú naše služby, sú skôr náchylné násilie akceptovať.“
Na druhej strane prevláda aj nesprávna predstava o mužoch – tyranoch. „Vidíme, že muži, ktorí páchajú násilie, to väčšinou robia za triezva, pri plnom rozume. Často sú to ľudia, ktorí sa na ulici usmievajú, pôsobia, že sú úžasní, no prídu domov a úplne zmenia správanie,“ dodáva Mária.
Ako upozorňuje, násilie na ženách je zároveň aj násilie na deťoch, ktoré si tieto zážitky, ale aj vzorce správania, prenášajú do dospelosti. Vyvracia tak tiež zaužívanú predstavu, že týranie zapríčiňuje napríklad alkohol. Podľa Karin látkové závislosti môžu byť spúšťačom, no násilie je vždy naučené alebo odpozorované z rodiny či okolia. „To, čo deti vidia v rodinách, si prenášajú aj do budúcnosti. Rodina tvorí podhubie pre to, ako sa dieťa správa a to zásadným spôsobom. To isté dieťa s tým istým genofondom by sa v inej rodine správalo inak,“ dopĺňa.
Prichádzajú čoraz mladšie klientky
Obe sa zhodujú, že oproti minulosti sa posunula aj veková hranica klientok. Kým v začiatkoch krízovej intervencie prichádzali ženy medzi 40. a 55. rokom života, dnes si nezdravé správanie partnera dokážu uvedomiť čoraz mladšie ročníky. Zásluhu pripisujú osvete v téme a lepšej dostupnosti informácií o problematike.
Zároveň v Poprade evidujú stále „tradičnejšie“ formy násilia, ktoré sú spájané napríklad aj s požívaním návykových látok, kým na západe Slovenska prevládajú nové formy ako stalking či kyber šikana. V Michalovskom a Košickom okrese majú zase značný problém s femicídami (násilné vraždy žien).
Ako rozpoznať ženu, ktorá čelí násiliu?
Do Progresfemu často volajú ženy, ktoré majú kontakt od svojho okolia. Ako teda rozpoznať ženu, ktorá čelí domácemu násiliu, a potrebuje pomoc? „Býva to ťažké, lebo my ženy vieme fingovať a zakrývať. Ale v prvom rade by som si všímala, či často telefonuje, či si často kontroluje mobil, či je bojazlivá, obzerá sa, kontroluje čas, kedy chodí z práce, vyhýba sa spoločným aktivitám a témam, nechodí s kamarátkami von, snaží sa izolovať od všetkých. A potom aj fyzické prejavy – modriny alebo či uhýba pohľadom, alebo prestane rozprávať o veciach, ktoré ju predtým zaujímali. Napríklad bývala komunikatívna a už nie je. Niektoré ženy prestanú dbať o svoj zovňajšok, predtým chodila sebavedomejšie oblečená, teraz chodí stroho,“ vymenúva Mária.
Súčasť celoslovenských iniciatív
Progresfem je známa organizácia aj na celoslovenskej úrovni. Karin sa už viackrát zúčastnila návštev v prezidentskom paláci, kam dostala pozvanie pri rôznych príležitostiach, naposledy napríklad ako súčasť iniciatívy SME TU, ktorá vzišla na podnet prezidentky Čaputovej. Je tiež členkou výboru rodovej rovnosti na ministerstve práce. Ako združenie sa tiež aktívne podieľali aj na spoločnej kampani s organizáciou Alej, ktorej cieľom bolo urobiť osvetu problematike stalkingu a kyberstalkingu.
