Štefan Hamza: Chcem nadviazať na to, čo aj mňa kedysi priviedlo do Christianie

od | okt 3, 2023 | Inšpiratívne miesto | 0 komentárov

Dnešok veľmi nepraje malým obchodníkom na námestiach. Platí to aj pre knižný svet, ktorému dnes dominujú veľké siete kníhkupectiev v obchodných centrách  a internetový predaj. Z viacerých kníhkupectiev na popradskom námestí ostala už len Christiania. Stavia na svojom mene z minulosti, ale keď to bolo potrebné, vedela sa prispôsobiť.   

Christianiu založil v roku 1992 Pavel (Paťo) Strážay so zameraním na výberovú literatúru. Najprv sídlila na Ulici 1. mája v pivničných priestoroch. Keď na námestí končilo kníhkupectvo Slovenská kniha, mesto ponúklo tento priestor práve Strážayovi a Christiania tam ostala doteraz. V deväťdesiatych rokoch sa snažila vyhovieť dopytu po knihách beat generation, prekliatych básnikoch a rôznych literárnych experimentoch. Bolo v nej možné zohnať aj knihy o graffiti scéne, fotografii a undergroundové časopisy. Časť predajne je aj dnes vyhradená CD a LP nosičom. Od polovice deväťdesiatych rokov sa začali venovať aj vydavateľskej činnosti. V zázemí predajne, kde je dnes sklad kníh, sa nachádza sála s pódiom. Tam sa kedysi konali koncerty, prednášky, výstavy a premietania. Na pódiu znel džez, underground a folk. Návštevnosť jednotlivých podujatí dosahovala aj 150 ľudí. Postupom času však záujem o tento bohatý život v kníhkupectve ochladol. Zmenu si vyžadovala aj samotná predajňa, ktorá musela reagovať na konkurenciu. V roku 2010 prevzal kníhkupectvo Štefan Hamza, ktorý tam od strednej školy pracoval a dodnes ho úspešne vedie. E-shop spustila Christiania o  5 rokov neskôr. Začiatkom tohto roka prevzali priestor fotokina v susedstve, prerobili ho a veria, že Christiania bude opäť miestom stretávania sa pri rôznych podujatiach venovaným nielen literatúre. 

Aké je to vlastniť a viesť najznámejšie popradské kníhkupectvo? 

Ťažké (smiech). Knižný trh sa za ostatné roky zmenil. Je agresívnejší, viac zameraný na reklamu cez sociálne siete a online priestor, v ktorom sa necítime úplne dobre. My sme radšej, keď ľudia prídu k nám do predajne. Vtedy je ten kontakt zoči-voči, vieme sa s nimi porozprávať a to je to, čo máme radi a čo nás baví.

Niekedy bol veľkou zmenou v knižnom trhu  nástup internetových kníhkupectiev. Ďalšou zmenou bolo rozšírenie e-kníh a audiokníh. Sú aj teraz nejaké výrazné zmeny v tomto biznise? 

Je viac monopolizovaný. Napríklad jedna spoločnosť vlastní vydavateľstvo Ikar, distribúciu Ikar, ale aj sieť kníhkupectiev Panta Rhei. Martinus zase kúpil internetové kníhkupectvo Gorila. Ten  pomyselný koláč je rozdelený medzi pár hráčov, a potom tu sú takí malí ako sme my, ktorí to majú z roka na rok ťažšie.

Problémom malých kníhkupectiev je tiež cenotvorba vydavateľstiev. Veľké siete majú iné podmienky a my im mnohokrát nevieme cenovo konkurovať.

Niekoľko rokov dozadu bolo na popradskom námestí viacero kníhkupectiev. Ostali ste len vy. Čo sa s nimi stalo? 

Jedno kníhkupectvo z Liptovského Mikuláša tu malo pobočku a bolo tu ešte niekoľko menších, ktoré vlastnili ľudia, ktorých to bavilo a mali k tomu vzťah. Ale to prostredie ich vytlačilo.  

Aký je popradský čitateľ? 

Vie byť aj náročný. Asi ako všade, hľadá z každého niečo. Ale máme ho radi.  Nie je problémový (smiech).

Aké knihy sa u vás predávajú najviac? 

Najviac sa nám predávajú a asi aj vždy predávali, aj keď to tak možno nevyzerá, detské knihy. Stále sa niečo predá zo svetovej beletrie a dejín. U nás idú menej také tie komerčné veci, ktoré sú promované vo veľkých sieťach.

Nájdu si k vám mladí ľudia stále cestu? 

Ak máme na mysli stredoškolákov, tak áno. Hľadajú hlavne komiksy, manga komiksy, young adults, ale aj svetovú beletriu.   

Zobrali ste do prenájmu a prerobili aj priestor vedľa vás, kde donedávna sídlilo fotokino. Aké plány s ním máte? 

Sľubujeme si od toho, že budeme mať miesto na čítačky kníh, literárne besedy, ale aj iné podujatia. Tiež tým chceme nadviazať na to, čo kedysi Christiania robila a čo aj mňa osobne do nej priviedlo, keď som chodil na strednú školu. 

Kedysi ste s tým prestali, lebo o to prestal byť záujem. Myslíte si, že teraz to bude iné? 

Myslím si, že teraz o to záujem bude. Vtedy to bolo orientované hlavne na podujatia pre stredoškolákov a koncerty. Teraz to bude viac na štýl kultúrnych centier, ktoré sú v mnohých slovenských mestách. Chceme mať širší záber, od mladých ľudí až po najstarších. Venovať sa budeme nielen literatúre, ale aj vzdelávacím aktivitám a všetkému, čo sa deje okolo nás. 

Kedy to otvárate a na čo sa môžu Popradčania tešiť? 

V októbri máme už dohodnutú diskusiu ku knihe Turistika s deťmi s jej autormi Soňou a Ľubomírom Mäkkými. Taktiež na október sa dohadujeme s HIKEMATES, ktorý vydal knihu o tatranských chatách a vysokohorských nosičoch na Slovensku.