Na úbočiach a v priesmykoch karpatských hôr postavil D.S. Jurkovič vyše 30 vojenských cintorínov a pomníkov. Hlavným inšpiračným zdrojom bola krajina. Cintoríny zakladal priamo v teréne, aby tak na miestach niekdajších bojov vo formách pamätníkov vyrozprával udalosti vpísané do tohto miesta a pripomenul obete, ktoré si tieto udalosti vyžiadali. Pomníky boli koncipované vždy ako náboženské pietne objekty. Nestaval pomníky hrdinom, staval pomníky padlým. Pod povrchom mnohotvárnych foriem cítiť archetypálne tvary – archaické symboly života a smrti, ktorá znamenala návrat k prírode.
Jurkovičove cintoríny sa vyznačujú rozmanitosťou foriem, svojskou poéziou a najmä začlenením do prírodnej scenérie – akoby zrastali s krajinou. Pohľad na nákres pôdorysov ukazuje, že architekt pracoval s pravidelnými, symetrickými schémami.
Vrcholné diela najznámejšieho slovenského architekta prvej polovice 20. storočia Dušana Samuela Jurkoviča sú známe nielen architektonickej obci, ale aj širšej verejnosti. Našu pozornosť si však zaslúžia aj jeho súbor troch desiatok vojenských cintorínov z I. svetovej vojny, o ktorých sa na Slovensku natoľko nevie. Ide pritom o absolútny unikát.