Čitateľský klub Poprad rozširuje obzory. Knižné i názorové

od | jún 15, 2023 | Inšpiratívny projekt | 0 komentárov

„Elissa ma neuveriteľne iritovala,“ hovorí jedna z nás, ostatní prikyvujú a nahlas s ňou súhlasia, Elissa bola väčšine mimoriadne nesympatická. Reč však nie je o nejakej našej spoločnej známej. Alebo vlastne možno aj trochu áno. Každý z nás s ňou strávil nejaký čas a chvíľku pozeral na svet jej očami. Bolo to vďaka Archibaldovi Croninovi, ktorý Elissu stvoril vo svojom románe. Sme na ďalšom stretnutí Čitateľského klubu Poprad, v útulných priestoroch Espresso Baru, a práve sa začíname rozprávať o diele Labutí kaštieľ, ktoré sme čítali uplynulý mesiac. Sedíme v očakávaní, aký nový pohľad na knihu nám prinesie dnešný večer a aké nové obohatenie si aj tentoraz odnesieme domov.

Už deviate stretnutie čitateľského klubu otvára jeho zakladateľka Miška Uhríková. Vytvorila priestor pre ľudí, ktorí majú radi knihy, aj pre ktorých príbeh nekončí prečítaním poslednej strany. Dnes jej v tom pomáha aj grafická dizajnérka Kris Saganová a kníhkupectvo Christiania s majiteľom Štefanom Hamzom a kníhkupcom Jurajom Skalom: „Chceli sme dať dokopy tých, ktorí majú chuť knihu po dočítaní analyzovať, sú zvedaví, či neexistujú aj iné možnosti na pochopenie deja. A zároveň sme chceli ukázať, že v Poprade je miesto aj pre druh aktivít, ktoré sú viac intelektuálne,“ vysvetľuje Miška.

 

Za stolmi, v útvare, ktorý pripomína kruh, sedí 14 ľudí. Je to pestrá skupinka – muži i ženy rôzneho veku, povolania, rôznej životnej situácie. Niektorí v ruke držia knihu, ktorú čítali, iní ju majú, spolu s ďalšími kúskami, vyloženú pred sebou. Miška má pre nás pripravené otázky na rozprúdenie diskusie. Veľmi sa snažiť nemusí, aj keď sú medzi nami i noví členovia, skupina je už zabehnutá. A tak dojmy začnú neveľkú miestnosť zapĺňať pomerne rýchlo.

Ako hovorí Miška, v knižnom klube je dôležitý „moderátor“, ktorý pomáha tomu, aby sa diskusia nedostala do slepej uličky a aby bol vypočutý názor každého, kto chce čosi povedať. „Keď som bola na čitateľskom klube na Novom Zélande potvrdila som si, že veľa závisí od človeka, ktorý vedie diskusiu a tých spôsobov, ako na to, je veľmi veľa.“ V popradskom čitateľskom klube je jej skúsenosť pozitívna: „Debata je väčšinou tak rozprúdená, že po hodine ju treba ukončiť, nieto aby nejako viazla.“

Rôznorodí ľudia, rôznorodá diskusia

„Na Croninovi obdivujem, ako detailne dokáže vykresľovať postavy, pri čítaní mám pocit, že ich poznám osobne. A v tom pre mňa spočíva jeho majstrovstvo,“ delí sa o dojmy jeden člen. Ďalšia členka mu kontruje, že síce postavy vykreslil výborne, ale šlo to na úkor dynamiky deja  v úvode, ktorý sa čítal pomerne ťažko. Aj tu sa ukazuje pomerne široký vkus prítomných čitateľov a čitateliek. Koniec-koncov, o to na tomto stretnutí aj ide – rozšíriť si obzory o to, čo sa dá všímať si na knihe, ako čítať medzi riadkami, prípadne sa pozrieť aj na pozadie, v rámci ktorého autor tvoril. Diskusia na stretnutí už neraz prispela dokonca i k tomu, že niektorí čitatelia úplne zmenili názor na prečítanú knihu. A aké sú ďalšie pekné momenty?

Grafické ilustrácie kníh pripravuje ilustrátorka Kris Saganová

 

„Raz sa otvorila téma, ktorá súvisela s knižkou, ale presahovala aj do aktuálnej spoločenskej situácie. Jeden člen mal iný názor ako zvyšok, bola tam citeľná nezhoda, no páčilo sa mi to, akým spôsobom sme to zvládli. Ten človek vyjadril svoj názor, niekto iný sa ozval a povedal svoj názor a bez nejakého presviedčania alebo zlého pocitu sme sa posunuli prirodzene ďalej. Je to niečo, čo mi v súčasných debatách v spoločnosti veľmi chýba,“ opisuje Miška. 

Zapojiť sa do diskusie, ale aj len počúvať

Hoci je čitateľský klub najmä o vymieňaní si dojmov a o diskusii, nie je povinnosťou každého niečo povedať. Niektorí zo skupinky sú tu dnes preto, aby si len vypočuli názory iných. Objavujú sa aj ľudia, ktorí knihu nestihli prečítať, ale zaujíma ich diskusia, ktorá ich dokáže obohatiť. „Vstávala som dnes o šiestej ráno, aby som to dočítala pred odchodom do práce, pretože by ste mi vyzradili pointu,“ hovorí so smiechom jedna z prítomných. Nastavení, v ktorých na klub prichádzajú ľudia, je mnoho. 

Spolupráca aj s knižnicou

Zatiaľ platí, že na stretnutie môže prísť ktokoľvek, avšak organizátori už začínajú pociťovať vyšší záujem. „Momentálne nastavujeme spôsob, ako aspoň trochu dopredu zistiť, koľko ľudí sa na klub chystá a podľa toho zabezpečiť kapacity,“ hovorí Miška. Ďalším plánom do budúcnosti je ponúkať aj špeciálne vydania knižného klubu, ktoré nazýva „deluxe“: „Malo by ísť o stretnutie raz za nejaké dlhšie obdobie, na ktorom by sa rozoberala obsahovo náročnejšia a rozsahom dlhšia kniha. Predpokladáme, že aj debata k nej by bola náročnejšia.“

 

V auguste sa tiež pripravuje spolupráca s Podtatranskou knižnicou v Poprade, ktorá pozvala na besedu súčasnú slovenskú autorku Vandu Rozenbergerovú. A práve jej kniha sa bude rozoberať na júlovom knižnom klube. 

Debata o Labuťom kaštieli pomaly utícha a dohadujeme sa, akú knihu prečítame najbližšie. Voľba padla na Madisonské mosty, opäť jeden z prípadov, na ktorom sa ukazuje, že klub motivuje ľudí siahať po úplne nových typoch kníh a nachádzať literárne objavy tam, kde by to nečakali. Jedna z čitateliek dáva dnešnému stretnutiu krásnu bodku: „Byť súčasťou takéhoto knižného klubu bolo mojím snom celý život. A teraz sa mi splnil.“