Architekt Jozef Králik rozbiehal kariéru v Dubaji, kde sa po štúdiách s manželkou, interiérovou dizajnérkou, rozhodli žiť. Profiloval sa ako concept architect – teda navrhoval architektúru na mieru klientom, ktorá mala mať parameter „výnimočná“. V tendroch sa ocital s poprednými svetovými ateliérmi ako Norman Foster či Zaha Hadid. Po desiatich rokoch sa s rodinou vrátil do rodného Popradu, kde založil občianske združenie Spolu tvoríme Poprad, ktorého cieľom je zlepšiť verejný priestor a vytvoriť komunitu obyvateľov. V rozhovore o verejných priestoroch vysvetľuje, ako vplývajú na obyvateľov, na čo je pri ich tvorbe potrebné dbať, a hovorí aj o tom, prečo nemá rád, ak sa Popradu hovorí „brána do Tatier.“
Prečo nie je jedno, ako naše mestá a obce vyzerajú? Prečo je dôležité dbať na kvalitný verejný priestor?
Ľudia veľmi citlivo vnímajú kvalitu verejného priestoru bez toho, aby to vedeli. Verejný priestor je všetko okolo nás. Nie je to len neutrálnym pozadím našich každodenných aktivít – je to miesto, kde žijeme, pracujeme, oddychujeme a stretávame sa.
Dobre navrhnuté priestory podporujú spoločenské interakcie, prispievajú k pocitu bezpečia a komfortu a zlepšujú celkovú atmosféru mesta. A zase naopak, zanedbané a nefunkčné verejné priestory často vedú k problémom, akými sú zhoršená spoločenská nálada či dokonca až kriminalita.
Verejný priestor je vizitka mesta. Je to absolútne prvá vec, s ktorou sa turisti pri návšteve stretávajú. Do veľkej miery ovplyvňuje, či sa sem vrátia alebo nie.
Čo považuješ za kvalitný verejný priestor?
Synonymom pre „kvalitný verejný priestor“ je slovo „komunita“. Ak má obec alebo mesto kvalitný verejný priestor, má aj zdravú komunitu, ktorá sa o tento priestor priamo či nepriamo stará.
Aby bol verejný priestor kvalitný musí spĺňať viacero vecí. V prvom rade musí byť bezbariérový a prístupný všetkým obyvateľom a návštevníkom. Ako druhé, no nie menej podstatné, musí byť bezpečný. Čiže musí mať dobre zvolené materiály a prvky, ktoré nie sú nijako nebezpečné.
S bezpečnosťou ide ruka v ruke osvetlenie a značenie. Ľudia, a hlavne deti, sa musia cítiť v danom priestore bezpečne a musia sa v ňom dobre orientovať. Mal by byť čo najviac udržateľný. A v neposlednom rade by mal vychádzať z identity mesta, jeho podnebia. Je dôležité, aby bol navrhnutý univerzálne, tak aby bol čo najlepšie využiteľný vzhľadom na ročné obdobia.
Verejný priestor nie je alchýmia. Je ale potrebné ho neustále rozvíjať a dopĺňať.
Akú rolu v tomto hrá spomínaná komunita?
Mesto by malo dať obyvateľom možnosť si svoj priliehajúci verejný priestor, napríklad na sídliskách a v obytných zónach, upravovať samým, samozrejme pod vedením odborníkov z mesta. Ľudí, ktorí sa takto chcú starať o svoj priestor, je veľa. Tak vznikne zdravá komunita, vzťah k miestu, možno povedať až patriotizmus. Zároveň aj ľudia, ktorí sa o priestor nestarajú, no vidia, že ich susedia ho zveľaďujú, nedovolia iným ho poškodzovať či dokonca ničiť.
Aké sú nové požiadavky na verejný priestor?
Napríklad sa musíme adaptovať na zmeny klímy. Mestá musia byť schopné sa prispôsobiť rôznym extrémnym prejavom počasia. V našich zemepisných šírkach to sú najmä silné dažde a záplavy, ktoré sú čoraz častejšie.
Jedným z kľúčových opatrení je efektívne hospodárenie s vodou. Dažďová voda by nemala len tak odtekať do kanalizácie alebo riek, ale mala by sa zachytávať a opätovne využívať. Rovnako dôležitá je ochrana mestskej zelene. Tá má nielen estetickú funkciu, ale pomáha ochladzovať mestá, zlepšuje kvalitu vzduchu a pomáha lepšie zvládať extrémne teplotné výkyvy. Ale aby zeleň efektívne plnila svoju úlohu, vyžaduje si pravidelnú údržbu, nestačí ju len nechať nekontrolovane rásť.
Dôležitou otázkou je aj vizuálny smog, teda nadmerné množstvo reklám a billboardov. Vizuálny chaos môže negatívne ovplyvňovať psychiku ľudí, vytvárať nepokoj, disharmóniu.
Z pokrokovejších miest poznáme dobrú prax tzv. manuálu verejných priestorov. Ten definuje všetky prvky verejného priestoru: povrchy, chodníky, lavičky, odpadkové koše, zástavky MHD, starostlivosť o zeleň, a podobne. Jednoducho je to návod, ako tvoriť krajšie, lepšie a bezpečnejšie mesto, ktorý býva do veľkej miery záväzný.
Bývam neďaleko centra mesta, väčšinu roka je už o siedmej večer úplne prázdne. Môže za to aj to, ako sa tam ľudia cítia?
Návštevníkov námestia treba rozdeliť na dve skupiny – turistov a obyvateľov mesta. Turisti zvyčajne neprichádzajú len kvôli peknému námestiu, hoci jeho príťažlivosť môže zlepšiť ich celkový zážitok. Čo ich skutočne láka sú kultúrne a historické pamiatky, športové podujatia alebo iné atrakcie.
Čo sa týka obyvateľov, fenomén prázdneho námestia vzniká z viacerých dôvodov. Kedysi boli všetky obchody viac-menej iba na námestí, ktoré bolo dopravne ľahko prístupné. Obchody a služby vedeli dobre fungovať, pretože tam chodili všetci. Dnes máme obchodné centrá, ktoré sústreďujú ľudí mimo námestia. A je to v poriadku, pretože je to prirodzený vývoj, ktorý uľahčuje život obyvateľom. S tým neurobíme nič.
Treba však vymyslieť, prečo by ľudia mali prísť na námestie. Je potrebné sa zamyslieť, kam smeruje vývoj a čo sa na námestí dá robiť. V akej sfére sa dá tam podnikať. Je tam tiež obmedzené parkovanie, preto hrozí, že prevádzky tam postupne zaniknú.
Ako teda podľa teba oživiť naše námestie?
Jednou z možných ciest je priniesť viac priestoru pre deti a rodiny. Predstavujem si viacero menších detských ihrísk rozmiestnených po celom námestí, ktoré by ho oživili a premenili na miesto, kde rodiny môžu tráviť čas. Deti prirodzene priťahujú miesta, kde sa môžu hrať, a tak by celé rodiny mali dôvod prichádzať a zostať. Všimnime si, aký úspech majú „ježkovia“ pri zvonici.
Ďalším vecou je program, ktorý ponúkajú verejné priestory. Podujatia ako Viva Italia alebo Made in Slovakia sú príkladmi, ktoré fungujú a oživujú námestie, no je potrebné, aby sa takéto aktivity rozšírili aj mimo letnej sezóny. V zime sa napríklad konajú tradičné vianočné trhy, no často tu chýba doplnkový program, ktorý by vytváral atmosféru a lákal návštevníkov aj počas chladnejších mesiacov.
V roku 2025 sa chystá začatie rekonštrukcie hlavného námestia, na čo by sa podľa teba pri nej určite nemalo zabudnúť?
Ako architekt, ktorý sleduje vývoj mesta, považujem plánovanú rekonštrukciu hlavného námestia v roku 2025 za významný krok. Nepochybne ide o projekt, ktorý bude mať výrazný vplyv na vzhľad a fungovanie centra Popradu.
Z pohľadu architekta si však kladiem otázku, či je potrebné teraz riešiť takúto veľkú investíciu. Námestie nie je zlom technickom stave a ak sú lokálne problémy, vieme ich vyriešiť. Skôr by som uprednostnil iné veci, ako revitalizáciu škôl, športových zariadení, ich zateplenia a zníženia energetickej náročnosti, ktorá bude do budúcna pre mestskú kasu finančným prínosom. Oprava námestia finančným prínosom nebude. Netvrdím však, že oprava je zlá, len by som uvažoval asi inak.
Hovorí sa, že Poprad je bránou do Tatier, no turistov v centre veľmi nevidieť. Čo by sme mohli urobiť, aby sme ich pritiahli z hľadiska výzoru mesta?
Aby som bol úprimný, nemám výraz „brána do Tatier“ rád. Brána je predsa miesto, ktorým prechádzame na ceste k niečomu inému. V kontexte Popradu to evokuje, že mesto slúži len ako prestupný bod, ktorý ľudia rýchlo opustia. Tento pojem, ktorý by mal pôsobiť vznešene, v skutočnosti zvýrazňuje problém – návštevníci sa tu dlho nezdržia.
Ak sa pozrieme na situáciu realisticky, výstavba nového námestia alebo modernizácia verejných priestorov sama o sebe nepriláka dostatok turistov. Poprad je stále vnímaný hlavne ako miesto, odkiaľ ľudia vyrážajú do Vysokých Tatier, a tí, ktorí prídu kvôli horám, pokračujú priamo do nich.
Pritom máme čo ponúknuť. Bohatá história, krásna architektúra a výhodná poloha priťahujú pozornosť. No chýbajú turistické atrakcie, ktoré by poskytli dôvod zotrvať v meste. To je ale na samostatnú debatu. Ak má Poprad skutočne pritiahnuť viac návštevníkov, musí ponúknuť viac než len prechod k Tatrám. Mesto by sa malo stať atraktívnou destináciou, kde sa oplatí stráviť čas a objavovať jeho špecifiká.
Naše sídliska sú tiež poznačené érou socializmu a pre ňu typickou výstavbou. Ako z takejto zástavby dostať čo najväčšiu hodnotu pre obyvateľov?
Paradoxne, zástavba dnešných sídlisk nie je taká veľká, ako sa zdá. Dokonca tu je priestor na jej zhusťovanie, avšak problém je skôr s dopravnou infraštruktúrou. Samozrejme, otázka revitalizácie vnútroblokov je v týchto dňoch jednou z hlavných tém, pretože do sídlisk sa investovalo veľmi málo.
Ľudí najviac zo všetkého trápi parkovanie, ktorého nie je dosť. Parkovacie domy na úkor zelene však nechcú a stavať pod zemou je pre samosprávy veľmi ekonomicky náročné.
Ako architekt pracujem na projekte podzemného parkovania, ktorý prepája investorov so samosprávami tak, aby to bolo finančne efektívne a benefitovali z toho obyvatelia. Verím, že takéto inovatívne prístupy dokážu priniesť našim sídliskám novú hodnotu a vytvoriť kvalitné a príjemné prostredie pre všetkých obyvateľov.
V čom je odlišný prístup k architektúre a verejným priestorom na Slovensku a v zahraničí, konkrétne v Dubaji? Čím by sme sa mohli inšpirovať?
Architektúra v Dubaji je odlišná ako na Slovensku. Dbá sa na detaily a estetiku. Je tam cítiť väčšie množstvo kapitálu aj kúpyschopnosti obyvateľstva. To umožňuje architektom pracovať s kvalitnejšími materiálmi a vytvárať odvážnejšie a zaujímavejšie riešenia, ktoré zvýrazňujú estetiku projektov.
Ako architekta a rodiča ma vždy veľmi potešili upravené verejné priestory vnútroblokov. Vždy, ale naozaj vždy absolútne bezbariérové, z trvácnych materiálov a dobrým dizajnom. Zvládnutý je priestor napríklad okolo Bluewaters Island. Je ten priestor naozaj na úrovni.
